To, čo sa deje v bankách, má svoj dôvod

Tento článok som sa rozhodla napísať preto, že v poslednom období dostávam čoraz viac otázok na fyzické kovy – zlato aj striebro.

Klienti sa nepýtajú náhodou. Vnímajú, že sa o fyzických kovoch za posledné tri roky hovorí výrazne viac. Zachytávajú správy o rekordných nákupoch centrálnych bánk, o zmene pravidiel pre banky, o tom, že zlato získalo v bankovom systéme iné postavenie než kedysi.

A keďže to, čo sa deje v bankách, sa skôr či neskôr prenesie aj ku klientom, je fér vysvetliť si súvislosti.

Basel III a čo to znamená pre banky

Od 1. júla 2025 vstúpila naplno do platnosti regulácia Basel III, ktorá fyzické zlato zaradila medzi tzv. Tier 1 aktíva s nulovou rizikovou váhou.

To nie je technický detail.

Pre banku to znamená, že fyzické zlato môže započítať do svojich základných kapitálových rezerv v plnej trhovej hodnote. Bez zrážky, bez znehodnotenia.

Z pohľadu regulácie má teda zlato rovnaké postavenie ako hotovosť alebo kvalitné štátne dlhopisy.

Banky sú povinné držať určitý objem kapitálu a rezerv. Ak sa zmení spôsob, akým sa tieto rezervy počítajú, prirodzene sa zmení aj ich správanie.

A presne to vidíme.

Nákupy centrálnych bánk nie sú náhodné

Za rok 2025 nakúpili centrálne banky približne 863 ton zlata. Ide o štvrtý najvyšší objem v histórii.

Približne 95 % centrálnych bánk očakáva ďalší rast zlatých rezerv vo svete a asi 43 % plánuje svoje vlastné rezervy v najbližších 12 mesiacoch navyšovať.

To už nie je reakcia na jednu udalosť. To je systematická stratégia.

Ak bankový systém začne fyzické zlato považovať za plnohodnotnú súčasť kapitálu, znamená to, že ho vníma ako nástroj stability.

Čo sa deje v bankách, dotýka sa aj klientov

Banky fungujú na princípe riadenia rizika.

Ak banka zvyšuje podiel fyzického zlata vo svojich rezervách, v podstate sa ním „istí“. Vytvára si protiváhu voči menovému riziku, kreditnému riziku a voči prostrediu, ktoré môže byť menej predvídateľné.

To, čo banky robia na úrovni bilancií, sa časom premieta aj do správania finančného systému ako celku. Do úrokových politík, do prístupu k riziku, do ponuky produktov.

A práve preto sa o tom rozprávame.

Keď banky presúvajú časť rezerv do fyzického zlata, vytvárajú si tým poistku pre prípad neistoty. A to je vždy určitý signál. Aký signál? To si už každý môže vyhodnotiť sám.

A cena?

Vo februári 2026 sa cena zlata pohybuje približne okolo 4 880 USD za uncu, s prirodzenými výkyvmi.

Cena je výsledkom dopytu a ponuky. Ale podstatné je, že významnú časť dopytu dnes tvoria samotné centrálne banky.

Nie špekulanti. Nie krátkodobí obchodníci.

Inštitúcie, ktoré riadia menový systém.

Prečo sa o tom rozprávame s klientmi

Nejde o to, že by zlato bolo „lepšie“ než iné aktíva. Ide o pochopenie rovnováhy.

Ak štáty nepovažujú za rozumné držať všetky rezervy v jednej mene, je prirodzené sa pýtať, ako má vyzerať diverzifikácia aj na úrovni rodiny.

Fyzické zlato a striebro nie sú riešením na všetko. Sú súčasťou širšieho obrazu. Stabilizačný prvok, ktorý má v systéme svoje miesto.

A práve preto sa o tejto téme rozprávame teraz viac než pred pár rokmi. Nie kvôli emóciám. Ale kvôli zmene pravidiel, ktorá sa už udiala.

Rozumieť súvislostiam je vždy výhodnejšie ako reagovať na titulky. A možno stačí na záver jedna historická poznámka.

V roku 1912, počas vypočúvania pred americkým Kongresom (tzv. Pujo Committee hearings), sa pýtali J. P. Morgana jednoduchú otázku: „Čo sú peniaze?“

Odpovedal bez zaváhania:

„Gold is money. Everything else is credit.“ „Zlato sú peniaze. Všetko ostatné je úver.“

Výrok je zachytený v oficiálnom stenografickom zázname z rokov 1912 – 1913.

Prešlo viac ako sto rokov. Meny sa zmenili, systémy sa menili, pravidlá sa upravovali. Tá veta však stále pôsobí rovnako jasne.